Skrutky začali byť súčasťou evolúcie ľudstva od 16. storočia, no až o dvesto rokov neskôr sa stali bežným a zároveň nevyhnutným prvkom v stavebníctve i priemysle. Samotný mechanizmus utiahnutia rôznych vecí či dielov však časom doplnila aj povrchová úprava, vďaka čomu sú v súčasnosti skrutky oveľa odolnejšie.

Dávnejšie sa totiž častokrát vplyvom, najmä vonkajších prírodných poveternostných podmienok, rýchlo opotrebovali. Rovnako sa tak dialo aj v interiéroch, kde sú neraz vystavované naozaj extrémnym podmienkam ako prašnosť či vlhkosť. Zároveň sa začali klásť vyššie nároky na ich vzhľad. Aj preto sa jednotlivé typy skrutiek začali povrchovo upravovať.

Tento technologický postup spočíva v tom, že sa na vonkajšiu časť skrutky nanesie aplikačná vrstva, pričom je nutné dbať na hrúbku látky pod ňou i vôľu medzi vnútorným a vonkajším závitom i tolerančnú triedu. V opačnom prípade môže dôjsť k narušeniu funkčnosti závitu. Tieto vrstvy navyše meriame drobnohľadnou dĺžkovou mierou, tzv. mikrónom, čo prestavuje tisícinu milimetra.

Princípom povrchových úprav je ochrana pred koróziou, čo sa docieli tým, že oceľová časť skrutky nepríde vďaka ochrannej vrstve do kontaktu s vlhkosťou. Existujú však rôzne druhy úprav týchto vrstiev skrutiek. Najčastejšie sa využíva päť spôsobov: elektronická povrchová úprava zinkom, mechanické zinkovanie, žiarové pozinkovanie, ochranné nátery či využitie povlaku zo zinkových zložiek.

Prvý spôsob však patrí medzi najčastejšie. Elektronické zinkovanie povrchu skrutiek pritom spočíva v nanesení veľmi tenkej vrstvy v podobe 3 – 30 mikrónov zinku alebo zinkovej zliatiny na povrch spojovacieho materiálu galvanickým (elektronickým) spôsobom. Okamžite po pokrytí sa do zinku, resp. zinkovej zliatiny sa pridá pasivačná vrstva, slúžiaca na ich ochranu. Základom elektronického zinkovania je však pokrytie povrchu spojovacieho materiálu iónmi zinku na záporne nabité skrutky. Takto upravené materiály môžu byť závitová tyč či tesársky vrut.

Pri mechanickom zinkovaní sa využíva rotujúci bubon. Ten je naplnený zinkovým práškom, chemikáliami a sklenenými guľôčkami rôznej veľkosti. Vďaka nim sa po vložení skrutiek či matíc do bubna na ich povrch dostane vrstva zinku. Hoci je mechanické zinkovanie menej praktické, od toho elektronického má výhodu nulového rizika vodíkovej krehkosti.

Ďalším frekventovaným technologickým postupom nanášania ochranných vrstiev na oceľový spojovací materiál je žiarové pozinkovanie. Ide o proces, pri ktorom skrutky alebo matice ponoríme do roztaveného zinku, a to buď pri normálnej teplote od 455 až do 480 stupňov, alebo pri vysokej teplote od 530 do 560 stupňov, aby sa odstránil prebytočný zinok.

Pre dokonalú pevnosť naneseného zinku na povrchu skrutky, resp. matice sa následne spojovacie produkty ochladia vo vode, vďaka čomu sa na ploche skrutky zanecháva relatívne hrubá vrstva zinku v podobe 40 – 70 mikrónov. Matice sa spracúvajú rovnakým spôsobom, no závit musí byť formovaný až po procese, aby ostal nepokrytý zinkom. Ostane tak nepozinkovaný, čo však nemá škodlivé účinky na odolnosť voči korózii.

Povrch spojovacieho materiálu sa dá pokryť aj aplikovaním disperzných zinkových šupín. Ide o tzv. povlak zinkových vločiek, ktorý spočíva v pokrývaní skrutiek hmotou zinkových a hliníkových šupín. Pomocou odstreďovania sa odstráni prebytočná kvapalina a vypaľovaním v peci sa formuje pevná povrchová úprava zinkovými a hliníkovými vločkami. Práve tieto ochraňujú povrch ocele pred koróziou. Práve navrstvením zinkových a hliníkových látok, vytvárajú pevnú bariéru voči korózii.

Viac ako ochrana proti korózii sa využívajú ochranné nátery pri rôznych skrutkách či maticiach, ktoré sú vystavované náročnému treniu. Ide o pohyblivé spojovacie materiály z nereze či závity z hliníku, ktoré sú náchylné na problémy s trením počas montáže. Aplikovaním špecializovaných náterov znižujete toto trenie a poškodenie jednotlivých častí pri montáži.

Skrutky či matice vďaka týmto povrchovým úpravám nestratia svoj vzhľad na dlhšiu dobu. Aj vďaka tomu tak dokážu byť užitočné pre rôzne využitie oveľa dlhšie ako kedysi. Aj obyčajný šrób je tak veľmi precízne spracovaným materiálom.